Výplody Baxovej mysle

Hudbu milujem. Hudba je môj život. Preto čím iným začať ako hudbou? A rovno mojou najobľúbenejšou kapelou. Britskou žijúcou hard rockovou legendou Deep Purple. Táto kapela zmenila tvár hudby, pretože prispela nie len k rozvoju hard rocku, v ktorom patrí k absolútne špičke, ale svojou hudbou ovplyvnila vznik a rozvoj hlavne heavy metalu, ale aj metalu ako celok. Bez nich by nebubnoval Lars Ulrich v Metallice, ktorého k tvrdej hudbe priviedol práve zážitok z koncertu Purplov v Kodani, keď mal necelých 10 rokov. Na túto kapelu sa odvolávajú také legendy ako Dream Theater, alebo v našich krajoch Arakain a mnoho iných. Netreba ani pripomínať nespočetné množstvo cover verzií ich piesní. Takýmto spôsobom ich piesne prenikli aj do iných žánrov ako pop či techno.
Tento článok vás oboznámi z históriou kapely, a verím, že sa dozviete aj mnoho zaujímavostí, ktoré ste nevedeli. Obohatil som ho aj niekoľkými odkazmi na YouTube, kde si jednotlivé skladby môžete vychutnať a keďže je väčšina z live koncertov, tak miektoré obsahujú aj rôzne sóla

Ako to celé začalo
Niekedy v roku 1967 bubeník Chris Curtis požiadal londýnskeho obchodníka Tonyho Edwardsa, či by nemal záujem robiť manažéra novovznikajúcej kapele. Súhlasil a spolu s J. Colettom a R. Hirom začali tento projekt financovať. Nová kapela niesla názov Roundabout. Postupne priberala nových členov – Jona Lorda, klávesáka a verného odberateľa značky Hammond a gitaristu Ritchieho Blackmora. Curtis však musel kapelu opustiť, no našťastie manažérovi a takisto Lordovi a Blackmoreovi sa skončiť nechcelo a tak sa kapela rozšírila o basáka Nicka Sampera, speváka Roda Evansa a Bubeníka Iana Paica.
Začiatkom roka 1968 sa kapela vydala na turné po dánsku, kde Ritchie prišiel s návrhom na zmenu názvu kapely. A tak sa zrodila legenda Deep Purple. Názov dostala podľa rovnomenného názvu najväčšieho hitu klaviristu klaviristu Petera De Roseho, čo bola obľúbená pieseň Ritchieho babičky

Vstup do veľkého sveta hudby
Prerábavka skladby Hush od Joea Southa (video na youtube) z debutového albumu Shades of Deep Purple mala obrovský úspech za “veľkou mlákou” – teda v USA, kde sa umiestňuje na 4. mieste v rebríčku. Debutový album obsahoval polovicu piesní, ktoré boli prebraté od iných kapiel, ale Purple im dali nového ducha. Za všetko spomeniem majstrovskú prerábavku skladby Hey Joe (video na youtube). Úspech skladby Hush v USA Purplom pripravil prvú šancu vystupovať na veľkom pódiu a to ako predkapela skupiny Cream. Nakoniec však boli z turné vyrazený. Údajne to bolo kvôli tomu, že kapela hrala lepšie ako samotný Cream a mala u publika väčší úspech. Súbežne s týmto turné bol vydaný aj druhý album The Book of Taliesyn. Avšak doma vo Veľkej Británii vyšlo až o rok neskôr (1969) spolu s tretím albumom, ktorý niesol rovnaký názov ako kapela samotná – Deep Purple. Novým prvkom na tomto albume bola skladba April (video na youtube), v ktorej zaznejú aj sláčikové a dychové nástroje.
Tento album uzatvára úvodnú éru kapely, pretože po koncertovaní v USA boli z kapely vyhodený Nick Samper a Rod Evans. Basgitary sa miesto Nicka chytil Roger Glover a Roda pri mikrofóne nahradil Ian Gillan. Obaja hrávali v kapele Episode Six. Úvodné tri albumy podľa mňa nesú nezameniteľnú atmosféru a patria k tomu najlepšiemu čo kapela vyprodukovala. Je trochu škoda, že stoja v tieni veľkých platní ako In Rock či Machine Head, lebo si zaslúžia oveľa viac pozornosti ako sa im dostáva.

Nové smerovanie kapely a cesta na vrchol
Spolu s novou zostavou, ktorá patrí k tým najúspešnejším v histórii Purplov, sa mení aj nové hudobné smerovanie kapely. Kapela naberá Hard Rockový smer a vytvára typický Purplovský zvuk. Kapela vydáva singel Hallelujah, čo je prerábavka piesne od dua Greenaway-Cook. Síce sa nový singel stáva prepadákom, neskôr získava úspech v muzikále Hair. V tomto obdobý John Lord skladá symfonický epos Concerto for Group and Orchestra, ktorý bol predvedený v Royal Albert Hall spolu s Royal Philharmonic Orchestra. Bolo to jedna z prvých spoluprác rockovej kapely a symfonického orchestra.
Kapela začína hodne koncertovať a tak ďalší album vychádza až v septembri 1970. Album nesie názov In Rock a patrí k základným pilierom celej tvorby Purplov. Singel Black Night (video na youtube) sa umiestňuje na 2. mieste v britskom rebríčku. Tento album bol v roku 2000 Q magazínom vyhlásený za 78. najväčší britský album. Jednou z najúžasnejších skladieb tohto albumu je skladba Child in Time (video na youtube). Táto nádherná balada s tématikou studenej vojny pozostáva z orgánového intra, nasleduje úžasný spev a vrcholí to dvojminútovým sólom. A čo je zaujímavé všetko sa to (ale už bez sóla) z opakuje ešte raz. Ian Gillan v tejto skladbe využíva celú škálu svojho hlasu. Táto skladba sa bohužiaľ vytratila z koncertného repertoáru kapely po odchode Ritchieho Blackmora v roku 1993.
Nasleduje rok 1971 a album Fireball. Vrátim sa trošku k úvodu. Toto bol prvý album, ktorý si zaobstaral bubeník Metallici Lars Ulrich a mal na jeho hudobný vývoj značný vplyv. Album obsahuje veľa zaujímavých skladieb na čele z úvodnou rovnomennou skladbou ako album – Fireball (video na youtube), ale jedna skladba tak trochu vyčnieva z jeho koncepcie. Je to skladba Anyone’s Daughter, o ktorej sa Gillan neskôr vyjadril, že jej zaradenie na album bolo veľkým zábavou, ale chybou.

Mechanická hlava
Vystúpenia kapely v tomto období boli skutočne dych vyrážajúce plné hudobnej virtuozity a aj štúdiové nahrávky boli skutočne skvostné. Píše sa rok 1971 a kapela začína pracovať na novom albume. Asi nikto z nich netušil aký veľký bude jeho úspech. Album uzrel svetlo sveta v roku 1972 a nesie názov Machine Head. Tento album sa stal najúspešnejším album Purplov a mierou vrchovatou ovplyvnil ďalší vývoj rockovej a metalovej hudby. O tomto albume sa dá povedať – čo skladba to hit. V roku 2001 bol vyhlásený Q magazínom za 50. najtvrdší album všetkých čias.
Album začína rýchlou skladbou Highway Star (video na youtube). Skladba obsahuje úžasné orgánové a gitarové sólo. Práve Ritchieho sólo bolo vyhlásené za 19. najlepšie gitarové sólo všetkých čias. Pieseň vznikla v autobuse cestou na ďalšiu zástavku Purplovského turné – Portsmouthu v roku 1971. Reportér sa spýtal kapely ako skladajú svoje piesne. Ritchie polapil akustickú gitaru a začal hrať jednoduchý riff pozostávajúci z neustále sa opakujúceho tónu “G” až kým Gillan na neho nenadviazal spevom. Pieseň ešte tú noc vycibrili a nakoniec aj zhliadla svetlo sveta. Táto pieseň je považovaná za jednu z prvých speed metalových piesní. A ešte jeden malý bonus. Toto je Highway Star v podaní Dream Theater (video na youtube).
Nasleduje skladba Maybe I’m a Leo a za ňou pieseň Pictures of Home (video na youtube z roku 2007), ktorá je zároveň najobľúbenejšou skladbou Jona Lorda z tohto albumu. Táto skladba sa moc na koncertoch nehrávala, ale to platilo iba do príchodu Steva Morsea do kapely na post gitaristu (1994), kedy sa začala na koncertoch objavovať pravidelne a na zatiaľ poslednom turné k albumu Rapture of the Deep bola dokonca otváracou skladbou (počas tohoto turné Purple zavítali aj do Košíc a Bratislavy). Za touto skladbou na albume nasleduje Never Before.
Po skvelých štyroch piesňach nasleduje číslo 5 – legendárna Smoke on the Water (video na youtube). Začnem hneď krátkym citátom:

“Jednoduchosť. Preto sa táto skladba neustále drží. Stále to niekto kopíruje, stále to niekto preberá, stále môžete počuť ľudí v obchodoch s hudobnými nástrojmi, ako si to prehrávajú. Ja osobne som nikdy nemal odvahu napísať niečo takéto, a to až do tej doby, keď som počul I Can’t Explain a My Generation. Tie riffy boli tak jednoduché, tak priame, že som si pomyslel: Fajn, ak Pete Townshend môže mať úspech s týmto, tak ja to skúsim tiež.”

Ritchie Blackmore

A ako vlastne táto skladba vznikla? Táto pieseň pojednáva o skutočnej udalosti (čo každý fanúšik isto vie). Purple nahrávali svoj nový album vo Švajčiarskom Montreux v mobilnom štúdiu po vzore Rolling Stones (v texte je to spomenuté slovami “Rolling truck Stones thing”). V jeden podvečer v miestnom kasíne (v texte “the gambling house”) vystupoval Frank Zappa a The Mothers of Invention. Jeden fanúšik počas koncertu vystrelil zo signálnej pištole a spôsobil tak veľký požiar (v texte “some stupid with a flare gun”). Majiteľ kasína Claude Nobs (v texte “Funky Claude”) a Frank Zappa sa snažili vzniknutý zmätok aspoň trochu organizovať no aj tak došlo k množstvu zranení. Do horiacej budovy vbehol aj Gillan, ktorý sa vracal po bundu svojej vtedajšej ženy Zoe. Členovia Deep Purple sa potom stretli v reštaurácii hotelu, kde sa mali dohadovať veci ohľadom štúdia. Z okna pozorovali dym ktorý sa z obrovského požiaru rozprestieral ponad vodnou hladinou jazera Geneva. Zrejme tento zážitok spôsobil, že o niekoľko dní sa po zlom sne zobudil celý spotený Roger Glover so slovami Smoke on the Water na perách. Spolu s Gillanom potom začali rozmýšľať ako celú udalosť otextovať a Ritchie Blackmore prišiel z legendárnym riffom.
A ešte trochu zaujímavostí k tejto piesni. Smoke on the Water bola použitá pri niekoľkých rekordoch v masovom hraní na gitaru. Zatiaľ posledný pokus o rekord sa odohral v Nemecku, kde túto pieseň hralo naraz 1802 gitaristov. A na svojom konte má aj niekoľko ocenení: 426. najväčšia pieseň všetkých čias podľa magazínu Rolling Stone, 37. najväčšia metalová pieseň v rebríčku 40-tich najväčších metalových skladieb na VH1, najlepší gitarový riff v Digital Dreamdoor’s 100 Greatest Rock Guitar Riffs a 12. najväčšia gitarová pieseň podľa Q magazínu.
Na albume nasleduje skladba číslo 6 – Lazy (video na youtube) s ďalším úžasným Ritchieho sólom a album uzatvára kozmická Space Truckin (video na youtube z roku 1993). Na poslednom turné Purplov vysoké tóny z tejto skladby nahradila gitara.
Na albume k 25. výročiu vzniku Machine Head si môžme vypočuť aj skladbu, ktorá sa do pôvodného tracklistu Machine Head nedostala no patrí k tým najkrajším a najsmutnejším Purplovským baladám. Tou skladbou je When a Blind Man Cries (video na youtube). Ritchie však tento song neznášal a preto ho kapela na koncertoch hrala len keď v kapele boli Bolin, Satriani či Morse. Nahrávky sa však zachovali len z obdobia so Stevom Morseom. Krátke Ritchieho sólo v tejto balade podľa mňa presne vyjadruje jej atmosféru a zo zvuku gitary skutočne cítiť plač. Toto sólo patrí k Ritchieho najpodarenejším.

Cesta ku koncu
Kapela neustále koncertuje. Nasleduje rok 1973 a posledný album v zložení Gillan, Blackmore, Paice, Glover, Lord a to Who Do We Think We Are! s hitom Woman from Tokyo (video na youtube). Rozpor medzi Gillanom a Blackmoreom už presiahol únosnú mieru a Gillan odchádza z kapely. Ritchie má ambície odísť na sólovú dráhu a tak si dáva ako podmienku pre zotrvanie v kapele zmenu basgitaristu. So stovky adeptov bol na post speváka na základe nie moc kvalitnej demonahrávky vybraný vtedy neznámy spevák David Coverdale. Post basgitaristu obsadil bývalí člen skupiny Trapeze – Glenn Hughes, ktorý však okrem basgitary aj skvele spieva a obohatil hudbu Purplov aj o nádherné vokály. Títo dvaja nový členovia vniesli do hudby kapely duch bluesu a najmä funky.
V novom zložení sa kapela zatvára v novembri 1973 opäť do štúdii a 15. februára 1974 vychádza 8. štúdiový album Burn. Ten je hneď z úvodu odpálený Hard Rockovou peckou Burn (video na youtube), ktorá patrí ku skvostom celej Purplovskej tvorby a je jednou z najlepších piesní tejto zostavy.
Vplyv funky a R&B sa výrazne prejavujú v nasledujúcom albume Stormbringer. Je to zároveň posledný album tejto zostavy a tak ako jedna pecka (Burn) otvára ich prvý album druhá uzatvára ich posledný, aj keď tá druhá sa nesie v oveľa jemnejšom duchu. Tou skladbou nie je žiadna iná ako balada Soldier of Fortune (video na youtube). Pre ucho popového fanúšika môže byť známa z podania Petra Cmoríka v druhej sérii Slovensko hľadá superstar v kole unplugged. Zaujímavá je však aj cover verzia death metalových Opeth (video na youtube).
Ritchiemu sa však výsledný album nepozdával a tak z kapely v roku 1975 odišiel a založil si kapelu Rainbow. U Purplov ho nahradil americký gitarista Tommy Bolin, s ktorým v roku 1975 vydali album Come Taste the Band. Album bol kvalitný, ale najmä kvôli odklonu od typického Purplovského zvuku nemal úspech. Kapela prežívala problematické obdobie a k tomu ešte aj Tommy mal problémy z drogami. Po problematickom turné k albumu všetko vyvrcholilo rozpadom kapely. Tommy zomrel v Miami v roku 1976 na predávkovanie heroínom. Ostatný členovia Purple mali našťastie lepší osud. Väčšinou sa realizovali v nových projektoch. Najúspešnejšími z nich boli kapely Whitesnake a Rainbow. Niektorý sa vydali na sólovú dráhu.

Opäť spolu
V roku 1980 sa Rod Evans nechal nahovoriť na turné pod hlavičkou Deep Purple. V tejto skupine však bol Evans jediný kto kedy v Purploch hrával a tak sa skupine vysmieval tisk aj fanúšikovia a označovali ju za podvod. Po niekoľkých koncertoch v Mexiku a USA bola kapele úradne zakázaná činnosť a Evans sa musel vzdať práv na výnosy z prvých troch albumov. Znamenalo to pre neho aj úplní koniec s hudbou, ktorej sa už nechce venovať (čo je veľká škoda).
Zdalo sa, že s Purplami je úplný koniec, ale v roku 1984 médiami prebehla správa, že Purple opäť nahrávajú album v najslávnejšej zostave Gillan, Blackmore, Glover, Lord, Paice. A skutočne. V roku 1984 vychádza jedenásty štúdiový album Purplov – Perfect Strangers. Album ako aj nasledujúce turné malo veľký úspech a lístky na všetky koncerty boli takmer okamžite vypredané. Titulná skladba albumu s rovnomenným názvom Perfect Strangers (video na youtube) sa umiestnil na 48. mieste v britskom rebríčku a inšporoval aj napríklad kapelu Dream Theater, ktorá vydala jeho cover verziu na albume A Change of Seasons alebo mladý talent z Fínska, Ariho Koivunenena, ktorý si ju vybral pre svoje vystúpenie vo Fínskej verzii superstar (video na youtube).
Skupina následne nahrala menej úspešné album The House of Blue Light. Opäť sa prehlbujú rozpory medzi Gillanom a Blackmoreom a Gillan je vyhodený z kapely. Nahrádza ho spevák, ktorého už Ritchie dobre poznal zo svojej kapely Rainbow – Joe Lynn Turner. V pozmenenom zložení skupina vydáva v októbri 1990 album Slaves & Masters. Tento album považuje za veľmi vydarený a všetkému nasadzuje korunku Turnerov nádherný hlas. Za všetky skladby spomeniem nádhernú baladu Love Conquers All (video na youtube). Kapela počas turné k tomuto albumu zavítala 23.9.1991 prvý krát aj na Slovenskú pôdu a odohrala koncert v Košiciach, kde sa na nich prišlo pozrieť 30 tisíc fanúšikov.
Avšak ani Turnerove kvality nezabránili tomu, že nahrávacia spoločnosť chce na pozícii speváka radšej Gillana. Lord, Glover a Paice začínajú na Turnera tlačiť, aby odišiel z kapely. Ritchie Blackmore, ktorý s tým pôvodne nesúhlasil sa nakoniec nechal prehovoriť a tak kapela opäť spolu s Gillanom vydáva v júli 1993 album The Battle Rages On… Nasledovalo veľmi úspešné turné po Európe. Je asi iróniou, že podľa názvu albumu to vyzerá aj v kapele. Ritchieho spory s Gillanom opäť narastajú a 17 dní po koncerte v Prahe, práve keď mala kapela zástavku vo Fínsku, Ritchie odchádza z kapely, aby sa do nej už nikdy nevrátil

Hľadanie Ritchieho nástupcu
Turné však ešte neskončilo a treba odohrať aj koncerty v Japonsku. No bez gitaristu to akosi nejde a tak bol na tento post Joe Satriani. V kapele sa mu zapáčilo a takisto sa on zapáčil kapele. Odohral s nimi aj ďalšie turné po Európe v roku 1994 a dokonca mu kapela navrhla stále členstvo. Joe bol nadšený a súhlasil. Ale poznáte to človek mieni, Pán Boh mení. Joeho viazali kontrakty a stretol sa aj s nesúhlasom svojej nahrávacej spoločnosti. Joe je tak jediným členom Purplov, ktorý nie je podpísaný pod žiadnym štúdiovým albumom a pokiaľ viem zatiaľ nebolo vydané ani žiadne živé album s Joeom Satrianim na poste gitaristu. Je to istotne škoda, no Purple boli opäť v krátkej dobe bez gitaristu.
Kapela sa však jednomyseľne zhodla, že tým pravým na toto miesto bude Steve Morse. Tento gitarista Dixie Dergs mal okrem úspechov v spomínanej kapele a na sólovej dráhe na konte aj albumy s takou legendou art-rockovej scény akou je americká kapela Kansas.
Kapele už naozaj nič nestálo v ceste, aby sa v roku 1996 opäť zavreli do štúdia a vydali 15. štúdiový album Purpendicular. Kapela experimentovala zo zvukom viac ako na predchádzajúcom albume a výsledkom je skutočne kvalitné CD. Purple opäť dokázali, že ak nachvýľku upustia od tvrdých melódii a pustia sa do tvorby balád, je to vždy zárukou skvelej pesničky. Hovorím o skvelom slaďáku Sometimes I Feel Like Screaming (video na youtube).
Presúvame sa na prelom rokov 1997 a 1998 kedy sa chystá ďalší počin kapely. Názov nového albumu Abandon je v skutočnosti spojenie troch slov “A Band On”. Zaujímavosťou je aj to, že skladba Don’t Make Me Happy bola nedopatrením nahraná v mono a nie stereo. Táto chyba však už nebola opravená a skladba je v takomto zvuku aj na oficiálnej platni. Na platni je aj pprerábavka skladby s platne In Rock. Jej pôvodný názov bol Bloodsucker, ale v novej verzii sa zamenilo “oo” za “u” a tak vznikol názov Bludsucker. Gillan sa navyše na albume pohráva trošku s “rapom”, aj keď nie v pravom slova zmysle. Výsledkom je skladba Any Fule Kno That, v ktorej môžme počuť pasáže s hovoreným slovom. Kapela veľa koncertuje a Lord znovu oživil svoju lásku ku klasickej hudbe a zorganizoval ďalší koncert v Royal Albert Hall spolu s Londýnskym symfonickým orchestrom na ktorom odzneli skladby zo sólových dráh jednotlivých členov Purple ako aj najslávnejšie skladby kapely samotnej.

Posledná zmena
Aj keď sa zdá, že spory medzi členmi kapely sú už minulosťou a kapela v tejto zostave môže hrať už stále, priplietla sa do života kapely malá náhoda. Síce členov nijak nerozhádala a stále sú dobrý priatelia, predsa len mala za následok, že z kapely odišiel predposledný z pôvodných členov. Píše sa rok 2001. Jon Lord má zdravotné problémy a nemôže s kapelou odohrať koncerty v USA. Keďže však kapela musí koncerty odohrať, Lord dostal za úlohu zvoliť svojho náhradníka. Voľba padla na klávesáka Dona Aireyho, ktorý už mal skúsenosti z Rainbow alebo z kapely Ozzyho Osbourna. Don bol veľmi dobre prijatý nielen fanúšikmi, ale aj kapelou. Lord sa asi aj preto rozhodol odísť z kapely a naplno sa venovať svojej ďalšej hudobnej vášni – klasickej hudbe. Jon sa s kapelou rozlúčil vo februári 2002 po koncertoch v Anglicku a v kapele ho vystriedal, už ako plnohodnotný člen, Don Airey. To zároveň znamenalo, že v kapele zostal z pôvodných členov už len bubeník Ian Paice, ktorý je s kapelou počas jej celej histórie. Myslím si, že práve Paice je akým si srdcom Purplov a bez neho by kapela nebola tým čím je.
Ale vráťme sa späť ku kapele. Je rok 2003. Za klávesami sedí Don Airey. A spolu s ním kapela hneď na začiatku roka začína pracovať na novom albume, ktorý vychádza 9. septembra a nesie názov Bananas. V roku 2003 sa stala aj nehoda raketoplánu Columbia. Keď Steve Morse počul o nehode zložil krátku pomalú inštrumentálku z názvom Contact Lost (trošku na konci seknuté video na youtube), ktorá tento album uzatvára.
Kapela ďalej koncertuje a v roku 2005 sa zúčastnila aj koncertu Live 8 v Ontáriu. V tom istom roku vydáva aj svoj 18. a zatiaľ posledný štúdiový album – Rapture of the Deep. Album sa stretáva s prevažne pozitívnymi reakciami aj keď u niektorých fanúšikov vyvoláva zmiešané pocity. Rozhodne patrí k tým najlepším. Ale prejdime k piesňam. Pieseň Wrong Man (video na youtube) z tohto album, pojednáva o masovom vrahovi detí z Atlanty – Wayne Williamsovi – ktorý bol odsúdený na základe nejasných dôkazov. Mne osobne sa páči aj skladba Rapture of the Deep (video na youtube).
Kapela absolvovala aj úspešné turné, ktoré momentálne prebieha v severnej Amerike. Počas tohto turné absolvovala aj dve zástavky na Slovensku – v Bratislave a v Košiciach. V Košiciach bol dokonca Steve Morse “unesený” svadobčanmi, ktorý boli na svadbe konajúcej sa v rovnakom hoteli, v ktorom boli ubytovaný Purple (video na youtube).
Ja som sa zúčastnil tohto turné v Ostrave, kde Purple predviedli skvelú show, na ktorej odzneli veľké hity hlavne z platne Machine Head ako aj skladby z novinky. Veľmi to na mňa zapôsobilo a považujem to za najväčší hudobný zážitok v mojom živote.
Kapela však naďalej pokračuje v hraní a o rok to bude presne 40 rokov od vydania debutového albumu Shades of Deep Purple. Verím, že si pre nás kapela prichystá poriadne prekvapenie a už sa neviem dočkať.

bax

Zdroje:
Moja hlava, Anglická wiki, Česká wiki, Muzikus a videá su z YouTube

(Počet hlasov: 1, priemer: 7.00 zo 7)
 Loading ...