Výplody Baxovej mysle

Takže je tu ďalšia z mojich slohových prác. Je to umelecké rozprávanie na tému “Bol som storočným dubom v zámockej záhrade”, ktoré sme mali vypracovať ako prípravu na maturitný sloh na jednej z hodín slovenčiny. Na tento sloh som hrdý z viacerých dôvodov. Prvým je fakt, že nám ho profesorka dala vypracovať doma nanečisto a na hodine sme ho mali už len prepísať. Ja som si však samozrejme na toto spomenul až cez prestávku pred osudnou hodinou. Nuž tak mi neostávalo nič iné ako tento sloh napísať rovno ako čistopis z hlavy a to všetko za 45 minút. Rozsah mal byť 1,5 strany formátu A4, čo sa mi v pohode podarilo. Ďalším dôvodom je skvelý výsledok aký som ním dosiahol (mohol taký byť aj na samotných maturách) a to približne niečo vyše 91% alebo tak dajako. Už presne neviem, keďže som originál odovzdal (tento sloh prepisujem z fotiek, ktoré som stihol urobiť počas toho ako nám dala profesorka naše výsledky skontrolovať). No a celkovo som sa s týmto slohom vrámci možností vyhral pomocou používania rôznorodých prostriedkov ako napríklad dvojzmyselnosť, sem-tam naturalizmus a podobne.  Ale v budúcnosti by som ho keď tak možno rád rozšíril. Ale dovtedy prajem príjemné čítanie tejto verzie (viac…)

Tak a opäť pod dlhšom čase prinášam ďalšiu kapitolu Sprisahania. Na scéne sa konečne objavia tajomný červení. Síce oni sa už niekoľkokrát objavili, ale teraz to bude predsa len iné. Teraz aj prehovoria. Dúfam, že táto kapitola sa vám bude páčiť a poprosím Vás, aby ste sa nebáli čo najviac komentovať (aj predchádzajúce kapitoly) podnetmi čo sa vám páčilo a čo menej. Určite to nebude na škodu, ale pomôžete mi tým vylepšiť nejaké veci do budúcna. Tiež Vás prosím, aby ste sa nebáli využívať formulár na nahlásenie gramatickej chyby (nájdete vľavo). Všetkým vám dopredu ďakujem a prajem príjemné čítanie.
(viac…)

Tak som sa rozhodol vám priniesť medzi tým ako stihnem dopísať ďalšie kapitoly Sprisahania, prípadne kým uverejním niečo iné, nejaké články na spestrenie, pobavenie, inšpirovanie a podobne. Začnem pár svojimi slohmi, ktoré som napísal počas svojho štúdia na hodinách slovenčiny a ktoré sa mi nejakým spôsobom dochovali (lebo mnoho je stratených, prípadne uložených niekde u profesorky a podobne). No ale konkrétne v tomto prípade to bude “sloh” z angličtiny a nie slovenčiny. V úvodzovkách je to preto, lebo to nie je nejaký obzvlášť dlhý sloh. Raz prišla na zastupovanie jedna profesorka a asi sa jej nechcelo nás niečo učiť a tak nám zadala asi na 15-20 minút úlohu – napísať umelecký opis zimy. No ale to je ťažké aj v materinskom jazyku a nie to ešte v angličtine. Ale aj napriek tomu vám tu prinášam exkluzívne to čo sa mi podarilo vyrobiť. Viem, že sú tam chyby. Ledva som to pred zozbieraním napísal a pred tým ešte vyfotografoval (aby som mal kópiu môjho výtvoru) a na opravu neostal čas. No a pre autenticitu (a pre moju lenivosť) to tu uverejním v pôvodnej forme Pre non-engrish užívateľov je pod anglickou verziou aj preklad, ale to už nemá tú atmosféru (viac…)

Zase po nejakom čase je tu ďalšia kapitola. Veľmi rád by som ich prispieval častejšie, ale kvôli školským a iným povinnostiam vôbec nestíham. Už ln pár týždňov a budem mať po maturitách, tak potom sa to hádam zase trochu rozbehne
(viac…)

Tak po dlhom čase vám tu opäť pridávam ďalšiu kapitolu. Moc času na písanie nemám, ale tak snažím sa hádam to ešte tento školský rok dopíšem.
(viac…)

Kapitola piata – Lapený v sieti

Je po všetkom. Tá sviňa už nikomu neublíži. Skolil som ju jediným výstrelom. Tak mu treba. To má za tie nevinné decká. Nikdy sa mi nemal pripliesť do cesty. Už len dúfam, že nikdy nikde neuvidím tú jasnú červenú. Som víťaz. Vyhral som tento svoj súboj. Už o mne nik nebude pochybovať a všetko sa vráti do tých správnych koľají. Aj Lynch pochopí, že som mal pravdu. Konečne mu to mám ako dokázať. Dúfam, že už začne veriť mojim inštinktom. Dosť ma dopaľuje, keď niekto neverí mojim schopnostiam. Iste. Mnohokrát sa stalo, že som sa snažil preskúmať uzavreté prípady a aj tak som dospel len k záveru, že bol uzavretý správne. Ale toto bolo iné. Tu som si bol istý, že to nebolo len predávkovanie. A vrah tu teraz leží na zemi a z jeho úst vychádzajú posledné výdychy. Snáď si ten netvor uvedomí, že zabíjať nevinných je zločin. Snáď umiera v bolestiach. Tak mu treba. (viac…)

Tak po vyše mesiaci je tu ďalšia kapitola. Nie je to preto, že by mi došli nápady, ale skôr pre to, že som absolútne nemal čas. Kapitolu som dokončil asi 2-3 týždne dozadu, ale nebol čas na jej pridanie. Čo som ale rád, lebo dnes som ju ešte trochu upravil. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Takže prajem príjemné čítanie.
(viac…)

Kapitola tretia – Ulička

Opäť ako každý večer, keď máme nočnú sedím s Lynchom v aute. Obchádzame náš lokál. Táto noc je až nezvyčajne pokojná. Myšlienkami sa stále vraciam k udalostiam spred týždňa. Po rozume mi chodia stále nové otázky. Prečo Jessica kričala a prosila o smrť? Je to absurdné. Počas celej mojej praxe som sa nestretol s človekom, ktorý po takej dávke koksu dokázal súvisle myslieť alebo hovoriť. Ale toto mi znie jasne, premyslene. Akoby im niekto k tomu predávkovaniu dopomohol. Žeby tá postava v červenom? Nie. To určite nie. Veď ten bol len výplodom mojej fantázie. Určite. Nemohol byť skutočný. To by mi nemohol tak ľahko ujsť. (viac…)

Kapitola druhá – Locus delicti

„Čo sa stalo, že ma tak náhliš?“
„Prepáč Paul. Bolo to súrne. Volali nám z vysielačky. Sme najbližšie k miestu činu.“
„Aké miesto činu tu spomínaš? A zapni sirény, keď sa už ženieš na tú červenú!“
„Jasné. Zabudol som…“
Na stanici nám namontovali akési nové sirény. Páni! To húka. Skoro nepočujem čo mi hovorí Lynch. Ani neviem odkiaľ má tu sprostú prezývku. Znie to divne. Ale je rád, keď ho tak oslovujeme. Tak ho aj ja tak volám. Musím sa veľmi sústrediť, aby som mu rozumel. Hneď po návrate na stanicu musíme spraviť niečo s tými sirénami. (viac…)

Kapitola prvá – Biela noc

Tí chalani sú naozaj kreténi. Nielenže sa sami ničia tým, že berú to svinstvo. Ešte aj mne ho núkajú. Ale čo narobím, keď tu je so mnou môj milovaný David. Do kelu. Kde som sa to dostala. Ak chcem na neho zapôsobiť, tak si jednoducho musím šnupnúť. Keby aspoň neboli taký sprostý a ten koks mi nenasypali na stôl do tvaru kosoštvorca s čiarou priečne cez. (viac…)